metické tipy)..(fakty o kozmetike) .....(doplnky) .....(niečo o mne) ....(T

Ako sa vo svojej práci nezničiť II. Kolegiálne vzťahy

11. listopadu 2013 v 21:36 | Veronika Jančová |  Zo života
Dnes sa budem venovať kolegiálnym vzťahom. Mám rada ľudí a keď môžem, tak pomôžem, no nemám rada bojové tábory ako protistrany na pracovisku a nepodporujem klebety. Nech sa však ocitnem kdekoľvek, všade sa nájde niekto, kto sa snaží zo mňa nejakým spôsobom žmýkať informácie a zaťahovať ma do klebiet i sporov. Ak ste v podobnej situácii, mám pre vás ďalšie rady.



Moja dnešná a druhá rada:

Ostávajte vždy na neutrálnom území, buďte dobrým poslucháčom, ale slabým rečníkom, odpovedajte jasne a kroťte svoj temperament.


Napísať všetko v jednej vete sa nedá, preto všetko opäť vysvetlím, nech je všetko jasnejšie.

A) Ostávajte vždy na neutrálnom území a na chyby upozorňujte radšej nepriamo.


Možno si myslíte, že je lepšie hovoriť tak, ako vám zobák narástol, ale to nie je pravda. Môžete ostať sama sebou, lenže niektoré nepríjemné fakty je vždy lepšie zaobaliť a ešte ideálnejšie je nechať dotyčnú osobu, aby si ich sama domyslela, teda ukončiť vetu troma bodkami a nech si záver urobí každý sám. Ako príklad nech vám poslúžia dva moje zážitky.

Raz ma súkromne oslovila kolegyňa, aby som jej potvrdila, že iná kolegyňa o nej začala roznášať klebety. Bolo mi jasné, odkiaľ vietor fúka. Ona naozaj klebetila, celá tá klebeta znela vysoko uveriteľne a aj všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že je to pravda, aj keď samozrejme nebola. Avšak chyba bola na oboch stranách. Obe strany ma oslovili a chceli, aby som im robila rozhodcu. Povedala som im svoj názor narovinu a baby sa urazili. Najžažšie to však niesla tá, s ktorou som mala dovtedy najlepšie vzťahy. Vraj myslela, že budem na jej strane a považovala ma za kamarátku. Dnes viem, že som mohla jednať citlivejšie a nemusela rečniť ako Temperance Brennanová zo seriálu Kosti. Všetko sa dalo povedať mazanejšie, respektíve stačilo naznačiť a baby by si možno všetko domysleli a pomerili sa. Takto boli akurát riadne nasrdené a urobili zo mňa prostriedníčku, aby si mohli cezo mňa vybavovať svoje účty.

Zhodou okolností sa tento istý scenár zopakoval aj v mojej ďalšej práci, akurát tu šlo o kolegu a kolegyňu. Kolegyňa sa raz preriekla pred istou skupinou ľudí počas obeda o jednej firemnej záležitosti. Myšlienku však nedokončila a tak to celé istý kolega nesprávne pochopil. Tentokrát som sa poučená zo svojej predošlej chyby pokúsila doviesť kolegyňu, aby sa rozpamätala na celý obsah rozhovoru a našla ten sporný moment. Potom jej to došlo. Na pracovisku odvtedy zavládol mier, pretože obaja si to medzi sebou vysvetlili a prestali sa hádať. Nikto sa neurazil a navyše som prispela k zlepšeniu atmosféry.

Hoci sa od vás čaká odpoveď A alebo B, vy radšej povedzte C. Maximálne pomôžte ľuďom nájsť pravdu, ale nezasahujte do ich sporov a nevynášajte súdy. Ak nie ste vedúca, alebo aj ste a toto sa vašej práce netýka, potom vám také úlohy neprináležia.


B) Buďte dobrým poslucháčom, ale slabým rečníkom.


Hovorte len vtedy, keď sa vás pýtajú. Nespomínajte nikoho slabosti a zlé skúsenosti (ani svoje), lebo všetko je zneužiteľné. Ak nemáte povedať niečo pozitívne, potom buďte radšej ticho. Nesťažujte sa. V podlom človeku také klebety vyvolajú škodoradosť, v rozumnom ľútosť, no ani jedno ani druhé nie je dobré. Naozajstné problémy naozaj vešajte na nos len takým, čo vás podporia užitočnou radou a udržia jazyk za zubami. A ak sa problémy týkajú iného človeka, tak o nich hovorte len s jeho súhlasom a vedomím.

Byť dobrým poslucháčom a slabým rečníkom sa oplatí hlavne v prítomnosti nejakej osoby, o ktorej sa vie, že je klebetnica / klebetník. A tam si dávajte pozor nielen na informácie o sebe, ale hlavne odolajte túžbe sa niečo dozvedieť o inom človeku. Ak vás iní uvidia otvárať ústa či zaujato počúvať, dokážete si predstaviť, aké závery z toho vyvodia. Nech je pre vás ponaučením aj to, čím som končila predošlý článok. Čo si pomyslí šéf o človeku, ktorý má ako jeden z tímu na starosti interné záležitosti firmy a opakovane ho pristihuje pri konverzácii s klebetnicou? Povie si "Vrana k vrane sadá" a začne byť podozrievavý a možno aj nepríjemný. Môže vás začať sledovať a hľadať každú chybu. A môžete vziať jed na to, že čokoľvek interného prenikne na verejnosť, podozrenie šéfa padne rovno na vás.

Presne toto sa stalo jednej mojej kolegyni. Vedenie si na ňu doslova sadlo. Ako znela moja rada pre ňu? Povedala som jej, aby ju najbližšie mesiace v žiadnom prípade nikto nepristihol pri tom, ako v niektorej z kancelárii postáva a drkoce s kolegyňami. A už vôbec nie s tými, ktoré majú povesť klebetníc. Aj keby mala prekladať spisy z police na policu, vždy ju vedenie musí vidieť pri robote a nie pri rozprávaní. Kto usilovne pracuje, ten nemá čas na klebety. A pravda vždy vypláva na povrch. Veď ona vždy pracovala, akurát bola v nesprávny čas na nesprávnych miestach a s nesprávnymi ľuďmi. Poslúchla ma a stalo sa to, čo som predpovedala. Vedúci si poopravili názor a ich postoj k nej sa radikálne zmenil. Klebetnice dopadli zle, lebo boli odhalené. Je dobre vychádzať so všetkými, ale aj tak by ste si mali dávať pozor, s kým sa kamarátite.


C) Odpovedajte jasne, keď vás niekto žiada o láskavosť, alebo na vás deleguje niečiu prácu.


Ako som to myslela? Jednoducho. Ako odpoveď sú len dve možnosti. Buď poviete človeku ÁNO a hneď sa dáte do práce, alebo poviete NIE a pošlete ho do hája zeleného. Samozrejme so všetkou slušnosťou.

Ak sa rozhodnete odpovedať kladne, potom držte jazyk za zubami, vyvarujte sa grimás a makajte, hoci by ste to osvoje rozhodnutie ľutovali. Prečo máte byť ticho a nemáte sa sťažovať? Lebo aj keď tú prácu nakoniec urobíte perfektne, nebudete mať pre svoj negativizmus žiadne zásluhy. Nikto si nezapamätá super výsledok, ale si bude pamätať váš ksicht pri tom. Bude hovoriť: "Pomohla mi, ale je to potvora, lebo nechcela." Uhádli ste. Nebudete dobrá, ale zlá. Ak teda nemáte ochotu niečo začínať a máte ísť do toho s nechuťou, radšej sa nenechajte prehovárať a povedzte rovno NIE.

D) Kroťte svoj temperament


Občas nevedomky zanadávam, keď sa mi niečo nedarí alebo keď natrafím na zbabranú robotu iného. Pár krát mi z úst vykĺzlo aj meno. Robila som to takto dlhší čas. Nie som však za ohováranie. Vždy po vychladnutí hlavy zdvihnem zadok a idem riešiť problém priamo s tým, kto ho spôsobil (v súkromí samozrejme). Skrátka prídem, vec predebatujem, nájdeme riešenie, na koniec si s dotyčným vymeníme úsmevy a všetko je opäť v poriadku.

Raz sa mi stalo, že nejaká "dobrá duša" o tomto mojom sklone nadávať dotyčnej osobe povedala. Lenže nepodala to ako záležitosť minulú, ale nazvala ju aktuálnou. Nakoniec som však u dotyčného vyzerala ako podrazák, ktorému nestačí ospravedlnenie a musí stále vŕtať a šíriť klebety ďalej. Samozrejme, neuveril mojej pravdivej verzii ale veril klebetám. Z toho plynie ponaučenie: Nech vás ktokoľvek a akokoľvek naštve, nechajte si to pre seba a radšej napočítajte do desiatich, než by ste mali čokoľvek povedať. Hlavne ak sú v miestnosti iní ľudia ako svedkovia. Môžete tresnúť po stole alebo povedať vulgárne slovo, ak to už inak nejde, ale nehovorte žiadne mená. Keď vám vychladne hlava, vstaňte a choďte vyriešiť problém.

Kto chce psa biť, palicu si nájde. Niekto vás môže mať v zuboch a čakať na hocičo, čo poviete, len aby vás mohol ísť rovno natrieť. Takému bude stačiť naozaj aj tá nevinná nadávka a vyslovené meno, aby vám mohol začať znepríjemňovať život. Iný čaká, až prejavíte nejakú slabosť, ukážate neochotu, alebo niečo nechtiac prezradíte. Je veľmi ťažké byť vždy a za každých okolností usmiaty, zadržať slovo, ktoré sa vám derie na jazyk a ešte ťažšie povedať niečo pozitívne, keď vám na um prichádzajú len samé negatíva, ale ono sa to oplatí. Mám jedno heslo:

Ak nemáš čo pozitívneho povedať, buď ticho, usmievaj sa, nesťažuj sa a buď za každých okolností milá. Tí okolo teba nemôžu za to, že sa ti nedarí niesť svoj kríž, preto im nekaz dobrú náladu a neprajníkom nedávaj dôvod, aby sa mohli z tvojho nešťastia tešiť. Nech ich aj trafí šľak z toho, že si šťastná, hoci i naoko.

Na všetkom hľadajte len to dobré. Štve vás šéf? Povedzte si: "Čo tam po šéfovi keď ja takého zlatého kolegu mám." Hnevá vás množstvo úloh, ktoré nedokážete splniť včas? Povedzte si: "Fíha, ja sa toho tak veľa naučím!" a keď ich splníte, odmeňte sa za to, že ste taká šikovná. Ale pozor. Akonáhle sa to zlé začne hromadiť, príde čas urobiť si dva stĺpce a zapísať všetko ZA a PROTI. Ak nenájdete na každé PROTI aj jedno ZA ako argument, potom utekajte kade ľahšie.

To je pre dnešok všetko. Nabudúce sa budeme zaoberať otázkou priorít.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 monicainessence | E-mail | Web | 12. listopadu 2013 v 7:13 | Reagovat

veronika skvelé články píšeš v poslednej dobe, veľmi sa mi páčia :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama