metické tipy)..(fakty o kozmetike) .....(doplnky) .....(niečo o mne) ....(T

Veľká noc, chvalabohu, za mnou

29. března 2016 v 9:05 | Veronika Jančová |  Ja vs. Bridget

Ja a Veľká noc sa už odjakživa spolu nekamarátime. Vždy, keď príde onen dátum, hovorím si, že ten čas využijem na oddych a vonku nech si všetci bláznia. Neviem ako to vnímate vy, ale pre mňa má Veľká noc jediný význam a to náboženský. To ostatné pre mňa úplne stratilo svoje čaro.



Veľká noc ako rituál i spomienka


Možno to bolo kedysi dávno úplne inak. Ak by som sa bola narodila na nekresťanskom Slovensku, kde sa uctievali slovanskí bohovia a vládli iné pomery, možno by bolo moje vnímanie týchto sviatkov iné. Šlo predsa o oslavu jari. Jar, obdobie prebúdzajúcej sa zelene, tepla a koniec chladu zimy. To je krásne, že chceme privítať nové obdobie podľa tradícií, nie?

A ani tá ďalšia myšlienka, ktorá spája Veľkú noc s umučením Krista a jeho zmŕtvychvstaním, ani to nie je zlé. Pripomenieme si, akú obetu zložil Ježiš Kristus za svet a oslávime Veľkú noc uctením si jeho pamiatky. Kto je veriaci, ten ide do kostola, alebo sa pomodlí aspoň doma. To už ale nemá nič spoločné s korbáčom a vedrom vody. Spomínam si, ako vždy v kostole pán farár vyzýval, aby sme si "radovánky" nechali na čas po omši. Nie, cirkev tento pohanský zvyk neuznáva. Napriek tomu ale staré zvyky vítania jari nezanikli. Veľká noc nabrala okrem rituálneho aj ďalší rozmer - spomienkový. A mne osobne to nevadí.

Som si istá, že ani s príchodom kresťanstva medzi náš ľud sa nevytratilo z rituálov to pekné. Stále to bola oslava a stále to bolo pekné. Na tom nie je nič zlého, že dámy dostali po stehnách a zadku spletenými a čerstvo narezanými prútikmi z vŕby. Prekrvila sa im pokožka a aspoň nemali celulitídu. A keď tak poskakovali na tom čerstvom vzduchu, mali krásne červené líčka. Takže niečo na tom tvrdení bude, že vyšibané devy boli krásne.

Ale nešibalo sa všade. Zvyk pliesť korbáč sa neujal rovnako na celom Slovensku. Od jedného staršieho pána som počula, že oni veru dievčatá nešibali. Len ich polievali. A niekde sa zasa šibalo aj oblievalo. Takže každý región mal iné zvyklosti. Kde nedostali dámy po zadku, tam schytali poriadnu spŕšku. Ale ani na takej oblievačke nie je nič zlého. Devy pekne vyšli von. Nepolievali ich v posteli, nerobili materi vrásky na čele zničeným nábytkom a voda bola v poriadku. Svieža, čistá, zdravotne nezávadná a chladná. Ale čo tam po chlade... dámy sa rázom prebrali, ožili a aspoň boli viac otužilé.

"Moderná" Veľká noc dnes


Dnes je všetko inak. Dnes sa Veľká noc vníma v prvom rade ako príležitosť beztrestne zízať na ženské krivky. To kedysi nebolo. Však dámy nosili kroje, takže kto si cez rok nevrzol, neprišiel si na svoje ani zliatím dámy od hlavy po päty. V dnešných časoch, keď je odev tela skromnejší, sa táto šanca vidieť ženu so všetkými prednosťami i zadnosťami, priam natíska. Takže rýchlo, rýchlo. Treba strčiť ženu do sprchy, aby sa na ňu všetko nalepilo. Čím viac vody, tým "lepší" efekt.

A keď nie kvôli pohľadu na telo, tak aspoň bude sranda. Veľká noc v modernom svete dala celému Slovensku možnosť vziať si z každého regiónu to, na čom sa dá baviť a tak niet divu, že sa odrazu všade šibe i polieva. Však prečo by mala byť žena len mokrá, keď ju môže byť aj samá modrina? Som si istá, že keby mal nejaký región aj nejaký iný zvyk, ktorý sa dá obrátiť na srandu, už by bol dnes na celom Slovensku. Jeden nikdy nevie. Možno by sa ujalo aj také kvákanie za vlasy, hádzanie vajec do žien, vyhŕňanie sukien, no však i to je "sranda". Ešte šťastie, že to naši predkovia nerobili. Stačilo, aby mala aktivita v niektorej časti Slovenska aspoň nejaký ten historický podtext a už by si ju niektorí radi pridali do svojho repertoáru veľkonočných zvylostí.

Samozrejme je to zábava vždy na účet ženy, lebo vidieť dievča, ktoré zlejú v sprche a potom ešte cez tú mokrú umelinu, čo má na sebe, dostane pár rán obschnutým korbáčom, to môže byť sranda len pre toho, kto sa pozerá. Ale asi nie pre to dievča. Milí šibači si nedajú ani len tú námahu, aby si korbáč uplietli. A ešte čakajú, čo za to dostanú.

Čo dostanú? No napríklad niečo do pohárika. Chúďatá dámy, čo bývajú na najvyšších poschodiach a na horných koncoch dediny. Keď sa muži vypravujú z domu, možno sú to ešte švárni mládenci, no ony už často otvoria dvere aj spitým žabiakom. Taký už nepozná ani len mieru. Triezvy mládenec vyšibe dievča normálne, ožraté teľa si na nej vybije všetky svoje mindráky. Čudujete sa, že niektoré už nechcú ani len otvárať dvere? Ja som bývala na konci dediny a viem o tom svoje. Koho nohy dovliekli, ten už neprišiel v plnej spôsobilosti na akékoľvek úkony (vrátane myslenia) a zodpovednosti za svoje činy. Česť výnimkám.

A viem aj to, akou vodou podaktorí polievajú. Niekto slušne požiada o vodu z vodovodu. Niekto poleje dámu hadicou, či tou spomínanou sprchou, čo síce neuznávam, ale tá voda je aspoň čistá. Niekto sa s tým nepára. Naberie vodu v potoku, do ktorého vytekajú splašky. Takže vo finále dievčatá nevoňajú čistotou ale smrdia. A že riskujú kožné choroby, o tom radšej pomlčím.

Ako vidia Veľkú noc deti? Nevinnosť je preč, lebo niektorí rodičia vedú deti k šibačke ako k príležitosti zarobiť peniaze. "Nedám ti na tú novú hru, choď šibať dievky a zarob si." Keď takí šibači dostanú niečo sladké alebo primálo peňazí, sú schopní sa uraziť. Je smutné, že sa už malí chlapci nechvália počtom čokoládových vajíčok. Počujete ich hovoriť, koľko bankoviek zinkasovali a čo si za ne kúpia. Opäť česť výnimkám.

No a v tom poslednom rade je Veľká noc komerčným sviatkom. Je to pre obchodníkov veľká šanca predať všetky tie rárohy a predražené veci, ktoré inak nepredajú. Každý obchod vytasí vonku svoje "luxusné" línie produktov. Predražené čokoládové nátierky, zrmzliny, paštéty, polotovary... však keď sú sviatky, ľudia si hádam doprajú viac a aj čosi lepšie, tak si myslia.

A samozrejme, obchodníci využívajú šancu natlačiť medzi slovenský ľud aj čosi zo zahraničných zvyklostí. V zahraničí sa nikdy nešibalo a neoblievalo. A nebola to ani záležitosť čisto pre chlapcov. V zahraničí dostávajú čokoládové sladkosti všetky deti, teda aj dievčatá. Obchodníci teda veselo začínajú pretláčať cez reklamy i čokoládové nádielky pre dievčatá. A čo na tom, že naša kultúra také niečo neuznáva a že to ide proti našim zvykom? Apropo, ak máte deti, ako ste vysvetľovali dievčatám tie čokoládové zajačiky pre dievčatá? Nepýtali sa, prečo dievčatá nešibú?

Ďakujem pekne, ale toto si neprosím! Chcem iné!



Nazvite ma konzervou ak chcete. Ja som naozaj konzervatívna. Pre mňa nie je Veľká noc ničím, než spomienkou. Spomienkou na Krista a na roky, keď bola Veľká noc naozajstnou oslavou príchodu jari a prejavom úcty k ženám. Keď mládenci dievčatá polievali krištáľovo čistou vodou zo studienky a museli si ju najskôr doniesť. Keď sa kože dievčaťa dotýkali mladé a pružné prútiky plné životodarnej miazgy starostlivo spletené do korbáča.

Aj keď rana pružným korbáčom z čerstvého prútia zabolí na koži viac, toto si rada zapamätám a keď budem mať svoje vlastné deti, budem im to veľmi rada rozprávať. Môj syn, ak sa mi narodí, bude mať skutočný korbáč z čerstvo odrezaných prútikov, otecko ho naučí vinšovačku, naučí ho ctiť si ženy a nešibať ich príliš silno, aby im neublížil. Všetky moje deti i deti v mojom dosahu budú poznať skutočné hodnoty a tradície neskazené modernou dobou.

V minulosti nikto nenosil obschnuté korbáče, ktoré rok stáli v sklade hypermarketu a obchodníci s nimi vyrukovali týždeň pred sviatkami. Neboli to ani korbáče, ktoré niekto uplietol pár rokov dozadu a odvtedy ich vyťahuje na Veľkú noc. Ľudia si dali na príprave sviatkov viac záležať.

Sorry, ale ak si niekto nedá ani tú námahu, aby si šiel natrhať prúty a doniesol vodu, tak nech si sedí doma na zadku a zabudne, že nejaká Veľká noc existuje. Keď niečo uznávam, tak to beriem také, aké to je. Neprispôsobujem si tradície svojej lenivosti a škodoradosti, len aby som si mohla s minimálnou námahou a minimálnymi nákladmi uťahovať z ľudí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama